Za bývalého režimu sme mnohí cestovali do Bulharska. Stálo to málo peňazí, podniky priplácali pre zamestnancov aspoň za cestu, najčastejšie poskytli autobus.
Nabalili sme sa, nabrali pivo, trvanlivé salámy, paštéty oblečenie a veľkú dávku trpezlivosti, ktorá na cestu bola potrebná. Autobusy vtedy ešte nemali klimatizáciu a cestovať v horúčavách bolo namáhavé.
Napriek tomu si na to spomíname radi. Spievalo sa , jedlo sa, ľudia sa rozprávali- mali k sebe bližšie. Zástavky autobusov na WC vyvolávajú dnes úsmev na tvárach. Benzínové čerpadlá zďaleka neponúkali taký komfort ako dnes. Zabrať dostali lesy.
Cestovanie cez Rumunsko bolo ohromným zážitkom, nielen pre pamätihodnosti, ale hlavne pre ich zlé cesty. Prežili sme aj to!
Po dlhých hodinách sme konečne dorazili k moru. Otvorili poslednú domácu pálenku a hybaj na pláž. Vtedy hotely neboli ešte tak vybavené a rôznorodé ako teraz. Nielen tam- ani u nás!
Ale nám to stačilo! Tešili sme sa zo slnečného počasia, teplého mora. Chutnej kuchyne.
Popíjali sme rakiju či plisku, ochutnávali ich kávu a malé smažené rybky. Kupovali sme suveníry z keramiky, kože.
A čo dnes?
Zmenilo sa hlavne cestovanie- chodíme hlavne letecky, aj tí čo cestujú autobusmi to majú s klimatizáciou príjemnejšie.
Nenosíme si so sebou jedlo. Všetko si vieme kúpiť , alebo máme hotely ALL INCLUSIVE.
Stále kupujeme suveníry.
Stále ležíme na tej istej pláži, kúpeme sa v tom istom mory.
Stále je nám rovnako dobre a pri ceste späť si plánujeme už ďalšiu dovolenku.
Možno chodíme viac na fakultatívne výlety- viac nás zaujíma krajina, história. Určite viac míňame a nechávame tak v Bulharsku oveľa viac peňazí- ale sme aj náročnejší a chceme kvalitné služby. Za kvalitu sa všade platí- aj tu v Bulharsku. Len aby cena nestúpla na úroveň Turecka- to už nebudeme chcieť zaplatiť. Pomer kvalita: cena je rozhodujúci- hlavne dnes, keď je konkurencia veľká.